Plemeno

Všeobecné informácie:

Krajina pôvodu: Mexiko

Vznik: 19.storočie

Hmotnosť: 1-3 kg

Typ: krátkosrstá a dlhosrstá

Dĺžka života: 12-14 rokov

Výška: 15-23 cm

Využitie: spoločenský pes

O vzniku čivavky existuje niekoľko teórií, kde prevláda názor vyšľachtenia čivavy Aztékmi alebo Inkami. O tom, že sú pomenované po mexickom meste, hovoria aj keramické figúrky nájdené v Mexiku.

Dnešnú podobu získala čivava vďaka šľachteniu chovateľov z USA. Štandard tohto plemena bol uznaný FCI v roku 1942.

Čivava patrí k najmenším zástupcom psov na svete. Lebka má jabĺčkový tvar, oči sú veľké a guľaté, uši sú vztýčené, taktiež veľké a nápadné. Telo má krátke s rovným chrbtom a chvost vysoko nasadený.

U krátkosrstých psov je srsť na celom tele priliehavá a krátka, na krku a chvoste môže byť dlhšia. U dlhosrstých je jemná a hodvábna, rovná alebo mierne vlnitá. Prípustné sú všetky farby v rôznych odtieňoch a kombináciach.

Tento psík je veľmi odvážny a ostražitý aj napriek svojej "veľkosti". Je teda psíkom spoločenským a nemá žiadne pracovné využitie. To však ale neznamená, že si Vás nebude strážiť.

Na pohyb nemá veľké nároky a dostatok pohybu má aj doma. Čivave stačí prechádzka denne, no netreba ju podceňovať. Zvládne až 3 kilometre denne. Pritom sa o ňu nemusíte vôbec báť a ani ju strážiť. Čivavka bude skôr sledovať Vás ako Vy ju.

Čivavy sa najlepšie cítia v spoločnosti človeka a sú závislé na všetkých členoch rodiny. Preto by sme ich nemali nikde zatvárať, pokiaľ sme doma aj my.

S ostatnými psíkmi vychádza čivava veľmi dobre, dokonca sa nezľakne ani väčších plemien. Prednosť však dáva svojmu plemenu.

Psík je veľmi hravý a má rád deti, ale nie je žiadnou hračkou. Preto sa skôr hodí k deťom odrasteným, ktoré chápu, ako sa k nemu majú správať.

Rovnako ako každý iný pes, aj čivavky by mali byť vychovávané k poslušnosti. Výchova by mala byť však dôsledná. Učia sa veľmi dobre, sú zvedavé a sebavedomé.

Čivavky milujú slniečko a budú hľadať každý slnečný lúč.